Schöne Náci, vlastným menom Ignác Lamár, bol neodmysliteľnou súčasťou koloritu bratislav-​ských ulíc a kaviarní takmer 40 rokov. Jeho pamätníci ho poznali ako slušného, tichého a chudobného človeka, vždy pekne oblečeného, vo fraku s cylindrom a paličkou.

Pôvodne bol cukrársky učeň, neskôr kulisár, pomocník u obuvníka, nosič uhlia a tiež prášil koberce. Okrem toho chodil po dvoroch a spieval. Zomrel vo veku 70 rokov v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach.

Pochovaný bol v neoznačenom hrobe na miestnom cintoríne v Lehniciach. Tabuľka s jeho menom pribudla pár mesiacov pred jeho prevezením do Bratislavy. V septembri 2007 jeho telesné pozostatky previezli a pochovali na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Pochovaný je vedľa ďalšieho známeho Bratislavčana, Júliusa Satinského.

Jeho socha v životnej veľkosti je dielom akademického sochára Juraja Meliša a nachádza sa v Bratislave na ulici Rybárska brána.

Pesničku o Schöne Nácim má vo svojom repertoári skupina Lojzo, ktorá ju aj nahrala na svoj album Ticho po plešine. O Schöne Nácim tiež bola vydaná knižka Volali ho Schöne Náci, ktorá je jeho beletrizovaným životopisom.