V 30-tych rokoch 20. storočia sa Československo rozhodlo okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém ako reakciu na nástup Hitlera a fašizmu k moci. Bunkre a malé pevnôstky začínali niekde na úrovni Ostravy, kopírovali sever Moravy, vtedajšie severné, západné a južné Čechy, tiahli sa južnou Moravou, aby prešli na Slovensko a pokračovali až na Zakarpatskú Ukrajinu, ktorá vtedy patrila do Československa.
Na Slovensku sa zachovalo niekoľko desiatok objektov. V údolí okolo rieky Moravy, v Bratislave, v Komárne, pri Lučenci a ďalších miestach popri južnej hranici s Maďarskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bunkre tam kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu.
BS-4 Lány je samostatný dvojposchodový pechotný zrub II. triedy odolnosti vybudovaný v januári 1937. Jeho úlohou bolo brániť juhozápadný okraj Pečnianskeho lesa a predpolie zrubu BS-3 na jednej strane, na strane druhej ostreľovať spolu s tzv. starými objektmi BS-5a a BS-5b Viedenskú cestu a časť Kapitulského poľa, tvoriacich prístupovú bránu do Petržalky.
Po páde socializmu boli bunkre do konca 90-tych rokov postupne opustené a chátrali. Do roku 2005 z nich zmizlo všetko vnútorné vybavenie nevyčísliteľnej muzeálnej hodnoty. Od leta 2011 sa o BS-4 Lány dobrovoľne stará občianske združenie Múzeum Petržalského opevnenia (www.mpo.sk), ktoré objekt rekonštruuje do pôvodného stavu a sprístupňuje ho verejnosti.