Začiatkom 20. storočia kraľovali v karpatských lesoch lesné úzkokoľajné železnice, ktoré pomáhali zbližovať drevo do údolí. Skutočné zmenšeniny ozajstných železníc romanticky zapadali do krajiny. Na Slovensku ich bolo asi štyridsať. Jednou z nich bola pállfyovská lesná železnica v Malých Karpatoch.

Gróf Jozef Pálffy začal v roku 1880 v úzkej doline pod Majdánom pri Horných Orešanoch výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo. Za účelom zrýchlenia dopravy dreva do závodu sa začala stavať úzkorozchodná lesná železnica s animálnou, konskou trakciou.

Celá sieť týchto dráh s animálnou trakciou mala vyše 40 km tratí. Využívalo sa na nich klesanie smerom k závodu. Prázdne dvojnápravové drevené vozne vytiahli kone do lesov ku skládkam, ale späť do závodu išli samospádom, pričom rýchlosť súprav obmedzovali brzdári, aby nedošlo k vykoľajeniu. Menšie protisvahy na tratiach prekonávali zotrvačnosťou.