Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa zdvihla vlna politickej emigrácie. O stavaní drôtených prekážok, pozorova-cích veží i o ďalších opatreniach na hraniciach s Rakúskom a s Nemeckom začali politické a vojenské orgány uvažovať v jar-ných mesiacoch roku 1950.
V zakázanom pásme sa vtedy budovali ženijné zátarasy. Išlo o tri ploty, z ktorých prvý, dvojmetrový, tvorila spleť ostnatých drôtov, prostredný, trojmetrový v tvare písmena T bol signálny s vysokým elektrickým napätím a tretí slúžil ako zábrana pre lesnú zver.
V roku 1966 nahradila plot pod vysokým napätím tzv. signálna stena, signálka. Všetko ostalo po starom, len niektoré ostnaté drôty sa stali zároveň slaboprúdovými vodičmi, ktoré pri prerušení uzemnení alebo pri vzájomnom dotyku dali signál, tzv. skrat, čím upozornili na pokus o prekročenie hranice.
Kto dnes presne spočíta, čo to všetko stálo? Nielen financií a energie, ale aj zaostávania za svetom, nevyužitých príležitosti, zmarených osudov, predčasne ukončených životov.