Umelecky najvýznamnejšou z kaplniek Dómu sv. Martina je baroková kaplnka svätého Jána Almužníka. V rokoch 1729 - 1732 ju do priestoru medzi severný múr presbytéria a východné čelo severnej lode dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy. Na jej výzdobu povolal vtedajších najvýznamnejších umelcov na čele so sochárom Georgom Rafaelom Donnerom.
Vytvorenie samostatnej kaplnky svätcovi bolo podmienené osobným vzťahom prímasa Esterhá-zyho k svätcovi, ale aj jeho túžbou o oživenie svätcovho kultu v Uhorsku. Kaplnka bola určená na dôstojné uloženie ostatkov sv. Jána Almužníka, alexandrijského patriarchu, známeho svojou ľudo-milnosťou a štedrosťou, s ktorým sa do značnej miery sám arcibiskup stotožňoval.
Sochársky riešený náhrobok, pripodobňovaný k rímskym náhrobkom vysokých cirkevných hodno-stárov, patrí k najpozoruhodnejším stredoeuróp-skym sepulkrálnym dielam 18. storočia a k mimo-riadne významným umeleckým prácam v Dóme sv. Martina. Hneď za vchodom je do podlahy kaplnky zamurovaná mramorová náhrobná tabuľa.