Ruiny františkánskeho kláštorného komplexu sv. Kataríny Alexandrijskej, známy ako Katarínka. Kláštor fungoval od svojho založenia v roku 1618 až do zrušenia Jozefom II. v roku 1786. Súčasný vzhľad ruiny je dôsledkom skutočnosti, že kláštor prestal slúžiť svojmu pôvodnému účelu a ďalej nebol využívaný. K jeho skaze prispeli značnou mierou aj obyvatelia okolitých obcí, pre ktorých bol pustnúci kláštor zdrojom stavebného materiálu.

Z prameňov k počiatkom kláštora sa dozvedá-​me, že na samote medzi hlbokými lesmi na vyvý-​šenom mieste, sa údajne kedysi zjavila sv. Katarína akémusi zbožnému dechtickému roľníkovi, keď sa tam modlil. Len čo sa správa o zjavení rozchýrila, veriaci z Dechtíc tu na vlastné náklady vystavali drevenú kaplnku a onedlho sa sem z celého blízkeho okolia schádzali procesie pútnikov, najmä na Veľkonočný pondelok a na Turíce.

Omnoho legendárnejšou postavou je Ján Appo-​nyi. Dostupné pramene opisujú, ako zbožný mladý muž zo vznešenej a známej rodiny nadchnutý krásou tohto miesta opustil blahobyt domova a svetské radovánky a rozhodol sa viesť práve tu život pustovníka. V skalnej jaskynke, blízko spo-​mínanej drevenej kaplnky, na mieste zjavenia žil celý jeden rok, a i on často videl sv. Katarínu.

Vedúc tu pustovnícky život v samote, pôste a rozjímaní, Ján nepochybne dráždil svojich príbuzných, ktorí sa ho snažili priviesť k návratu do rodičovského domu. Presviedčali ho, aby prestal s takýmto divošským spôsobom života, ktorý nie je hoden jeho pôvodu. Keďže nič nepomáhalo, napokon ho odviedli späť násilím. Príbuzní sa však z jeho návratu dlho netešili, lebo hneď prvú noc po návrate domov v tichosti zomrel.