Kostol Zvestovania Pána a kláštor menších bratov františkánov, ľudovo Františkánsky kostol, je pôvodne gotický, neskôr slohovo upravovaný súbor sakrálnych stavieb v bratislavskom Starom Meste. Kostol je historicky najstaršou, dodnes zachovanou sakrálnou stavbou v hlavnom meste Slovenska.
Stavebné dejiny kostola s priľahlým kláštorom začali v hlbokom stredoveku. Prvou zo stavieb v dnešnom komplexe bola budova kláštora. V ro-ku 1209 pápež Inocent III. schválil regule nového cirkevného rádu - františkánov. Nasledovníci svä-tého Františka sa usadili aj v Prešporku. Na severnom okraji vtedajšieho mesta okolo roku 1320 začali s výstavbou kláštornej budovy. Stavba sa pretiahla až do konca 13. storočia.
Až v druhej polovici 13. storočia sa pristúpilo k výstavbe samotného kostola. Za jeho zakladateľa je považovaný uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky, ktorý ho prikázal postaviť na pamiatku víťazstva nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli v roku 1278.
Šesťboká gotická veža bola k južnej strane lode pristavaná v rokoch 1410 - 1420. Až do roku 1897 stála v pôvodnej podobe. V uvedenom roku však bola zistená jej statická narušenosť, čo malo za následok demontáž jej vrchnej časti, ktorá odvtedy plní okrasnú funkciu záhradného altánku v Sade Janka Kráľa. Dnes kostolnú vežu miesto chýbajúcej časti nahrádza jej verná neogotická kópia.