Motívom výstavby veľkej zriaďovacej stanice pri Bratislave koncom 19. storočia sa stalo kritické preťaženie vtedajšej bratislavskej hlavnej stanice. Riešením sa stalo oddelenie osobnej a nákladnej dopravy v rámci bratislavského železničného uzla. Stavebné práce realizovali Uhorské štátne železnice MÁV v prvej polovici 90-tych rokov 19. storočia. Stanica, vtedy označovaná ako Pozsony rendező p. u., bola sprevádzkovaná v roku 1893.

V prvej etape výstavby boli na prelome 19. a 20. storočia okrem objektov súvisiacich so železničnou premávkou postavené aj dva domy personálnych kasární. Sú vystavané v špecifickom železničnom štýle Rakúsko-Uhorskej monarchie. Slúžili na prespávanie zamestnancov.

V druhej etape boli medzi rokmi 1920 až 1925 vybudované dva obytné bytové domy pre zamestnancov stanice.