Na Laurinskej ulici stával tesne pri južnom opevnení mesta až do roku 1921 palác s barokovou fasádou. Bola to stavba, kde sa od polovice 16. storočia až do začiatku 19. storočia schádzali uhorskí magnáti na zasadania krajinského snemu. Budova starej snemovne stratila po 1. svetovej vojne opodstatnenie. Bolo to v čase, keď sa už rozvíjala Československá republika.

Silný vplyv bohatého československého peňažníctva sa prejavil v stavbe nových bankových palácov. K najbohatším tradičným českým bankám patrila Zemská banka. Jej vedenie sa rozhodlo otvoriť pobočku v Bratislave. Banka kúpila starú budovu snemu a na jej mieste vybudovala svoj objekt. Projekt objednali u pražského architekta Osvalda Polívku.

Počas stavby sa ukázalo, že Polívkom navrhovaná fasáda by pôsobila nemoderne, lebo obsahovala secesné prvky. Stavbu viedol namiesto projektanta architekt Evžen Linhard. Pravdepodobne jeho zásluhou sa namiesto secesných ozdôb uplatnila ornamentika, pripomínajúca zľudovelé barokové motívy. V širokom páse nad bankovou halou bol nápis Zemská banka. Nad nápisom architekt umiestnil kamenné alegorické sochy od Ladislava Šalouna.