Hrad Devín stojí na skalnom brale nad sútokom riek Dunaja a Moravy. Táto hradná vyvýšenina bola pre svoju strategickú polohu osídlená už od neolitu, najmä však v dobe keltskej - mladšej dobe železnej. Počas rozkvetu Ríma tu bola predsunutá rímska strážna stanica. Devín dodnes ostáva symbolom prvého štátu Slovanov na našom území.
K hradnej vežičke sa viaže povesť. Povesť rozpráva o rytierovi Mikulášovi, pánovi Devínskeho hradu, ktorý sa vybral na pytačky až do Koru-tánska. Do oka mu padla panna Margaréta z bohatej korutánskej rodiny. Otec dievčaťa Mikulášovu prosbu zdvorilo odmietol, avšak rytier Margarétu uniesol.
Len čo si v hradnej kaplnke zaľúbenci povedali svoje áno, na nádvorí hradu zarinčali zbrane. Rafael, Margarétin strýc, ľsťou oklamal stráž a vtrhol do hradu. Korutánci boli v prevahe a rytiera Mikuláša donútili ustúpiť do štíhlej veže. Rytier Mikuláš v nerovnom boji padol. Jeho mladá nevesta od žiaľu skočila do Dunaja. Veža na skalnej ostrohe od tých čias nesie meno Panenská veža.