Hrad Devín stojí na skalnom brale nad sútokom riek Dunaja a Moravy. Táto hradná vyvýšenina bola pre svoju strategickú polohu osídlená už od neolitu, najmä však v dobe keltskej - mladšej dobe železnej.

Počas rozkvetu Ríma tu bola predsunutá rímska strážna stanica. Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala tamojšia rímska posádka a bolo súčasťou obranného systému Rímskej ríše - Limes romanus.

Toto rozsiahle hradisko bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše. Hrad strážil križovatku obchodných ciest a brod cez rieku Moravu.

Devín dodnes ostáva symbolom prvého štátu Slovanov na našom území. Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín na dlhší čas svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí, keď v období rakúsko-uhorských bojov vyrástol na hradnom kopci kamenný pohraničný strážny hrad, ktorého úlohou bolo strážiť Devínsku bránu.

Po zániku tureckého nebezpečenstva stratil Devín svoj obranný význam a v 18. storočí sa začal pomaly rozpadávať. Jeho zánik urýchlili napoleonovské vojská, ktoré v roku 1809 vyhodili horný hrad do povetria.