História Bratislavy je úzko spätá s hradom. Výšinná akropola bola odnepamäti strategicky významným miestom, čoho dôkazom sú stopy jej najstaršieho osídlenia pochádzajúce spred približne 4 500 rokov z obdobia eneolitu.

Možno povedať, že od prvej polovice 9. storočia tu existovalo dobre opevne né stredisko so zrubovými obydliami, palácom, predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom, ako aj s hospodárskymi objektmi.

Na slovanské osídlenie hradného vrchu nadviazalo hradisko za vlády prvého uhorského kráľa Štefana I., keď sa existujúci hrad stal súčasťou línie opevnení, chrániacich hranice mladého štátu.

Obdobie tatárskych nájazdov poukázalo na nutnosť zabezpečenia účinnejšej obrany územia krajiny. Napriek tomu, že hrad nájazdom Tatárov v roku 1241 odolal, kráľ Belo IV. po ich odchode podporoval šľachtu v budovaní nových pevností a zlepšení opevnenia existujúceho.